11. XI. o 11:00 – na koľkých pietnych miestach sa práve v tomto čase opätovne rozhoria plamienky sviečok a kahančekov? Pri koľkých pamätníkoch obetiam vojen sa zastavia ľudia, aby v tichu spomínali na tých, ktorým vojna vzala život? Prvá aj druhá svetová …
Ako ťažko sa po nich hojili rany, ako dlho pretrvával žiaľ za blízkymi navždy stratenými! Ani nebolo kde hľadať ich hrob – len každoročne práve pri pamätníkoch v tichom bôli zapaľovať sviečku, klásť kvety spomínania.
Plynú roky, plynú desaťročia a ľudstvo opäť denne hľadí na kruté výčiny vojny. Nie jednej – na koľkých miestach na našej planéte už vzplanuli ohne lokálnych vojen, koľko životov padlo vždy za obeť? Nikdy nie len na jednej strane! Vojny berú, kosia na oboch stranách! Berú životy, ničia hodnoty vytvorené ľudskou prácou a ničia aj samotnú Zem – naše jediné vesmírne útočisko.
Keby sa tak dalo – ako vo veršoch vzýva mier nezabudnuteľný P. O. Hviezdoslav – navždy zodvihnúť z ťažko skúšanej Zeme olivovú ratolesť mieru! Zabudnúť, navždy zatratiť ľudskú zlobu a nahradiť ju zmierením, pozitívnou energiou v prospech človeka, v prospech ľudstva! Dokáže to človek? Dokáže to ľudstvo? Možno každý dobrý, hoci malý krok je príspevkom, vkladom, závažím na váhach osudu – D.L.
Deň vojnových veteránov alebo Deň červených makov je pamätný deň venovaný pamiatke vojnových veteránov a pripomína sa celosvetovo 11. novembra. Bol vybraný symbolicky, pretože v tento deň r. 1918 vo vlakovom vozni v Le Francport pri severofrancúzskom meste Compiègne podpísali prímerie Spojenci a Nemecko, čím sa na západnom fronte ukončili boje 1. svetovej vojny. Hlavnými signatármi prímeria boli vrchný veliteľ spojeneckých síl maršal Ferdinand Foch a nemecký zástupca Matthias Erzberger. Hrôzy a útrapy z vojny zostali tak hlboko vryté do vedomia jej účastníkov, že bezprostredne na to, ako sa skončila, bol 11. november vyhlásený za Deň vojnových veteránov. Jeho symbolom je „červený mak“, ktorý bol prijatý ako symbol úcty vojnovým obetiam už v roku 1920.
Na pamäť padlých sa každý rok rozozvučí nad mestom Rovereto v Taliansku „Zvon mieru“,zhotovený z iniciatívy miestneho farára Dona Rosaro zo zbraní a munície, ktoré zostali na bojisku v okolitých horách. Pravdepodobne je to najväčší funkčný zvon na svete. Od r. 1965 sa nachádza na návrší nad mestom. Je zavesený na oceľovej konštrukcii, okolo ktorej stojí 114 stožiarov s vlajkami štátov, ktoré prispeli na výrobu tohto zvona.
Symbolika červeného maku ako spomienka na vojnové hrôzy je zaužívaná vo väčšine demokratických krajín zasiahnutých svetovými vojnami. Preto si táto tradícia našla svoje dôstojné miesto aj na Slovensku.
(Prevzaté zo str. internetu) – red. –