(„Už mi berú struny, E, A, D aj G,…“)
Ľudia fašiangy vnímajú ako čas radosti a veselia zábav, šantenia, pohostenia, hudby, tanca a spevu, aby utužovali medziľudské vzťahy a spolupatričnosť, ako i odpútali na chvíľu moderného človeka od všetkého, čo ho pohlcuje. Túto spoločenskú tradíciu už po dlhé roky udržujeme aj v našej obci Sučany.
Fašiangový sprievod s maskami sa vydával dedinou, aby obveselil miestne obyvateľstvo. Medzi ústredné postavy patrili opäť šašo, kobyla tvorená dvoma osobami, postava kominára, baba s nošou, prespanka, poľovník či hajtman, maska turoňa, cigánka s kočíkom… Fašiangové maškary majú za úlohu obísť každý dom a žartovať, hrá sa muzika, spieva sa a tancuje. Rozdávajú sa šišky, fánky, pampúchy, koláče, vajcia, jablká, obilie, slanina, klobásy, pálenka… Ani toho roku nebolo inak, veď to potvrdzuje aj pridaná fotografia. Spomenutá výslužka sa maškarám hodila, pretože si na nej pochutnali v utorok na zábave.
Vrcholom fašiangových osláv, hodovania a všeobecného veselia bol fašiangový utorok, znázornenýsprievodom s márami, na ktorých bola uložená basa. Pred celou dedinou, sa následne konal súd, kde basa bola odsúdená a verejne pochovaná, čo symbolizuje skutočnosť, že počas pôstneho obdobia si hudobníci na svoje nástroje nezahrajú a končí sa tiež tanečná veselica.
Na Popolcovú stredu (škaredá streda) sa začína pôstne obdobie, keď na štyridsať dní utícha všeobecné veselie.
Text: Ján Šteuček, Foto: Ctibor Pročka