Problémom udržateľnosti dôchodkov je najmä 2. pilier, nie 13 dôchodky.

Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) upozorňuje, že problémom dlhodobej udržateľnosti dôchodkov na Slovensku je najmä 2. pilier a jeho zlé nastavenie. Podľa JDS by sa mala v tomto volebnom období prijať legislatíva, ktorá by podporila možnosť zvyšovať dôchodky do budúcnosti cez daňovú úľavu v 3. pilieri. Dobrovoľnosť sporenia na dôchodok s daňovými úľavami je spoločne s 1. priebežným pilierom podľa JDS základom dlhodobej udržateľnosti dôchodkov na základe solidarity, zásluhovosti aj ochoty podieľať sa zo súčasných príjmov na výške svojho dôchodku v budúcnosti. Dôchodky na Slovensku sú stále nízke v porovnaní s krajinami EÚ v percentuálnom pomere k HDP aj parite kúpnej sily seniorov, dôležité
je preto podporiť a stabilizovať 1. pilier, nie 2. pilier.

Michal Kotian: „Opakovane a opätovne sledujeme masívnu kampaň niektorých politických strán ale najmä Rady pre rozpočtovú zodpovednosť proti dôchodkom a dôchodcom. Táto Rada s niekoľko tisícovými mesačnými mzdami poúča verejnosť, že dôchodky rádovo 400 eur, 500 eur či 600 eur sú vysoké, spochybňujú aj výplatu 13. dôchodkov, ktoré zhoršujú verejné financie o 0,4% HDP. Pritom 2. pilier odoberá z dôchodkov v súčasnosti viac ako dvojnásobok, teda skoro 1% HDP, viac ako 1,2 miliardy eur každý rok. Keď bol 2. pilier prijatý, mali byť do neho presunuté finančné prostriedky z privatizácie strategických podnikov, ktoré nakoniec Dzurinda s Miklošom použili na sanáciu bánk. Tých bánk, ktoré v súčasnosti nariekajú, že 1,2 miliardy eur ročný čistý zisk sa im máli. Zároveň sa pri zavedení 2. piliera v roku 2005 deklarovalo, že ľudia, ktorí budú poberať dôchodky aj z prvého aj z druhého piliera, ich budú mať vyššie. Toto je však lož, platí to iba pre ľudí, ktorí zarábajú minimálne dvojnásobok priemernej mzdy. Podľa údajov Štatistického úradu  SR je to menej ako 10% súčasných zamestnaných. Pre týchto bude 2. pilier s ohľadom na ich príjmy prínosom na dôchodok. Avšak pre zvyšných 90% zamestnaných to znamená, že dostanú nižšie dôchodky, ako by dostali, ak by boli iba v 1. pilieri. Aktuálne máme podľa údajov MPSVaR stav, že asi 30.000 seniorov poberá dôchodky z oboch pilierov, pritom 95 % z nich by malo mesačný dôchodok vyšší o 50 eur, keby zostali len v prvom pilieri. Aj preto sú údaje Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o udržateľnosti dôchodkového systému prostredníctvom 2.piliera zavádzajúce. Nikto z nás navyše nevie povedať, v ktorom okamihu pôjde do dôchodku a v akom stave budú jeho financie v 2 pilieri.

Zároveň má práve štát ústavnú povinnosť zabezpečiť dôstojný a primeraný príjem, čo sa súčasná vláda aj snaží v čo najväčšej miere presadzovať. Nesprávne sa takisto v mediálnom priestore v rámci financií v 2. pilieri hovorí o sporení. Ide o investovanie, čo predstavuje formu hazardu bez garancií. Takisto sa mediálne zväčša prezentuje výnos fondov, ktorý však
spravidla nezohľadňuje infláciu. Tá bola v poslednom období viac ako turbulentná. Neviem si predstaviť, akú vešteckú guľu leštia páni z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, keď si dovoľujú v kontexte týchto skutočností obhajovať 2. pilier a bojovať proti 13. dôchodkom. Bol by som zvedavý, ako by fungovali dôchodcovské spoločnosti, keby sa priamo podieľali aj na stratách vo fondoch. Napríklad v roku 2022 mali fondy stratu skoro 900 miliónov eur. Pýtam sa pánov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako vedia, že sa tieto straty investícií ľudí v 2. pilieri nezopakujú? To bude udržateľné, alebo majú nejaký nástroj na finančné trhy? Zároveň vyvstáva otázka, prečo sa fondy nepodieľajú na týchto stratách a nesú ich iba investori vo fondoch, teda bežní ľudia, ktorí takto môžu prichádzať o svoje budúce dôchodky. Nie je to krásne podnikanie, keď vždy zarobíte a ešte vám to garantuje štát? A to aj v prípade, keď vaši klienti prerobia 900 mil eur, zarobíte minimálne na poplatkoch?

Posledným a najzávažnejším argumentom, prečo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť klame a zavádza ohľadne 13. dôchodkov je percentuálny podiel vyplácaných dôchodkov na HDP, ktorý je bežným „meradlom“ v rámci krajín EÚ. Za rok 2021* vykazuje Eurostat pre Slovensko pomer 8,5% HDP, pričom priemer krajín EÚ je viac ako 13% HDP. Ak by sme zobrali do úvahy  zvyšovanie dôchodkov za roky 2022, 2023 a 2024 (napr. v ČR bolo podstatne vyššie), tak je stále rozdiel približne 4% HDP, čo je asi 5 miliárd eur ročne. 0,4% HDP pre 13. dôchodky ako hrozba je preto strašením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Naopak, dôchodky treba na Slovensku bezpodmienečne zvýšiť. Napríklad spotreba domácností seniorov sa podieľa na ekonomike Nemecka skoro polovicou, na rozdiel od Slovenska, kde je to približne pätina. V Nemecku sa podieľajú seniori a ich dôchodky významným spôsobom na raste ekonomiky. Výška dôchodkov má každopádne pozitívny vplyv na ekonomiku, seniori nakupujú na Slovensku a minú tu celé svoje penzie. To sa nedá povedať o ľuďoch s mesačnými mzdami cez 10-tisíc eur, alebo ak ako príklad použijeme 14-tisíc eur mesačne, ako mal ešte v krízovom roku 2022 pán Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Slovenských seniorov nestretnete na dovolenkách v Karibiku pán Tóth, veľakrát nechodia ani na Šíravu, maximálne na pobyt so štátnou účelovou dotáciou do slovenských kúpeľov.“

V Bratislave 20. 2. 2024

Michal Kotian
Predseda JDS