Určite mi dáte za pravdu, že my, seniori tejto epochy dejín ľudstva, sme generácia, ktorá prežila svojráznu, neopakovateľnú a výraznú dejinnú etapu. Na jednej strane to bolo dramatické, pre žijúcu väčšinu seniorov povojnové obdobie, poznačené politicko-ekono-mickými zmenami nielen v našej krajine, ale aj v celom svete. Na druhej strane to bolo obdo-bie dynamického rozvoja, aké ľudstvo vo svojej histórii nezaznamenalo. Veď mnohí sme pamätníkmi, keď v časoch našej mladosti sa v poľnohospodárstve väčšina prác vykonávala ručne, osobné autá boli výnimočným luxusom, počtovali sme ručne, ešte na vysokej škole sme zložité výpočty vykonávali logaritmickým pravítkom…
S úžasom sme sledovali prvé televízne vysielania, potom o niečo neskôr pristátie človeka na Mesiaci. Mohol by som tu menovať nekonečné množstvo príkladov technického pokroku. Čo je však podstatné, boli sme všetci priamymi svedkami tvorby dejín ľudstva za nekom-promisného pôsobenia času.
A čas nás všetkých spravodlivo posunul do kategórie seniorov. Neodškriepiteľné je, že dynamický rozvoj spôsobil aj množstvo negatívnych javov. Badateľný katastrofický stav zlo-žiek životného prostredia a krajiny, klimatické zmeny vyvolané znečisťovaním ovzdušia vieme posúdiť vlastným poznaním. Najväčším negatívnym dopadom tohto vývoja je dopad na medziľudské vzťahy. Vytratila sa vzájomná úcta, porozumenie, prevláda neprajnosť, závisť. Nástrojom riadenia spoločnosti sa stalo klamstvo, korupcia a manipulácia s myslením človeka. Základný pilier skutočnej demokracie, spočívajúci vo vyváženosti práva a povin-ností, ostal iba v teoretickej podobe filozofických textov. V skutočnosti sa zlomil.
Postavenie človeka v spoločnosti sa od prvopočiatku podriaďuje dostatku, či nedo-statku finančných prostriedkov. Človek od prvopočiatku v konaní čelí dvom diametrálne rozdielnym hodnotám. Je to hodnotový zápas medzi vôľou chcieť a úsilím mať. V celom dejinnom procese akosi viac prevládali materiálne hodnoty úsilia „mať“ nad morálnymi a duchovnými hodnotami a vôľou „chcieť“. Od materiálneho vnímania postavenia človeka v spoločnosti sa odvíja aj súčasný vzťah spoločnosti k starším ľuďom – nám, seniorom. Mnohí nás hodnotia len ako „poberateľov dôchodkov“, čiže ľudí, ktorí len odčerpávajú finančné prostriedky z daňového, sociálneho, zdravotného systému a buď vôbec alebo len veľmi málo doň prispievajú.
Politici akosi zabúdajú, že sme občania, ktorí v minulosti naplno pracovali a prispievali nielen do systémov tvorby verejných financií, ale aj do zdravotného či sociálneho poistenia. Vytvorené hmotné hodnoty našou generáciou boli nemalé. Veď táto spoločnosť žije z podstaty hmotných statkov, vytvorených generáciou seniorov. Tvrdenie, že boli tvorené v inom politicko-spoločenskom systéme, neobstojí. Väčšina z nás poctivo pracovala, mnohí aj napriek odmietnutiu využiť uprednostnenie politických výhod. A dnes, asi za odmenu?!, patria seniori k najslabšej a najohrozenejšej vrstve obyvateľstva. Mnohí sú až na hranici chudoby. Slovensko, žiaľ, patrí medzi krajiny s najnižšou kvalitou života seniorov v Európe.
Dovoľujem si konštatovať, že v doterajšej histórii Slovenska ešte nikdy neboli seniori tak podceňovaní, ako sa to deje v ostatnom období. Sme vraj „záťažou“ spoločnosti, „ …ľudia nad 65 rokov sú väčšinou už v dôchodkovom veku, čiže nevytvárajú tú ekonomickú hodnotu pre chod štátu. Bez ekonomiky a bez toho, aby sa mohlo vyrábať, aby pekári mohli piecť, proste bez peňazí to nejde,“ doslovne uviedla jedna nemenovaná poslankyňa vládnej koalície pri presadzovaní očkovacej stratégie štátu. Preložené do normálnej rétoriky seniori sú občania druhej kategórie. Nech sa nikto nehnevá, ale dodatočné ospravedlnenie, že výrok bol myslený inak, na forme nič nemení. Veď niekoľkokrát zaznelo z iných úst, ale opäť politikov vládnej koalície: „najlepší dôchodca – mŕtvy dôchodca“. To už nie je možné pomenovať za zlyhanie názoru jednotlivca, takéto výroky sú vytrhnuté z kolektívnych diskusii.
Je vôbec ešte reálne riešenie, ako sa z tohto marazmu dostať?
JDS v návrhu nových stanov, ktoré, dúfam, budú snemom schválené, deklaruje, že je dobrovoľným občianskym, na politických stranách nezávislým združením fyzických osôb Slovenskej republiky. Ďalej je uvedené, že cieľom JDS je najmä chrániť a obhajovať spoločenské záujmy a práva fyzických osôb v dôchodkovom veku, presadzovať ich oprávnené požiadavky na spravodlivé a dôstojné dôchodkové zabezpečenie a im Ústavou Slovenskej republiky zaručené práva na zdravotnú aj sociálnu starostlivosť.
Domnievam sa, že toto sa dá dosiahnuť len slušným správaním sa svojich členov, vštepovaním a šírením zásad spravodlivosti, obhajovaním a vyžadovaním dodržiavania zá-kladného princípu demokracie – vyváženosti práv a povinností. Dodržiavaním tohto princípu všetkými bez výnimky. Aj politikmi. Neznamená to stagnáciu v konaní, naopak dôsledným deklarovaním zlepšenia svojho postavenia naprieč širokým politickým spektrom.
JDS sa aj v budúcnosti musí vyvarovať začleňovania organizácie k politickým štruktúram. Opačne – pre dosiahnutie svojich cieľov musí vyvinúť úsilie o svoje začlenenie do štruktúr tripartity. Tam patrí seniorom zaslúžené miesto v spoločensko–správnom systéme štátu. V demokraticky fungujúcom systéme je tak vytvorený priestor k odbornému a oprávnenému presadzovaniu cieľov politík, najmä v zdravotnej a sociálnej starostlivosti štátu o seniorov.
Hoci je JDS dobrovoľným občianskym, na politických stranách nezávislým združením fyzických osôb, neznamená to, že je politicky neutrálne. Naopak, tvorí rovné zrkadlo politiky štátu, ktoré vie vo voľbách spravodlivo oceniť správanie sa politikov v uplatňovaní ústavou zaručených práv, zdravotnej a sociálnej starostlivosti o seniorov.
Vladimír Medlen, MsO JDS Modra